Ničivé povodne, ktoré sa tohto roku opäť prehnali Európou, samozrejme pozorne sledovali aj obyvatelia území, ktoré tento krát zaplavené neboli. Obrovské škody na majetku, ktoré povodeň spôsobila, asi mnohých prinútili zamyslieť sa nad poistením svojho domu a majetku. Veď človek nikdy nevie, kedy a kde budú živly vyčíňať nabudúce. Poistenie majetku je samozrejme rozumné rozhodnutie, pri uzatváraní poistnej zmluvy si však treba dať pozor na terminológiu a pozorne si preštudovať, proti čomu vlastne bude váš majetok poistený. Poistenie domácností, domov, bytov a ostatných nehnuteľností sa pochopiteľne vzťahuje aj na živelné udalosti, ako je povodeň, záplava, zosuv pôdy, víchrica či krupobitie. Balíky poisťovaných rizík sa však pri rôznych poisťovniach mierne líšia, preto sa treba informovať vo viacerých finančných inštitúciách a najmä si vždy pozorne prečítať poistné podmienky a opýtať sa na prípadné nejasnosti aj na konkrétne katastrofy, ktorých sa obávate. Nie všetky poisťovne poisťujú rovnaké riziká. Výnimky, na ktoré sa poistenie nevzťahuje bývajú v poistných podmienkach uvedené slovami: „Poistenie sa nevzťahuje na...“, za ktorými nasleduje ich presné vymenovanie. Medzi výlukami bývajú napríklad pokles pôdy, zemetrasenie (to je u nás ale našťastie len málo pravdepodobné), zosuv skál či lavíny. Výnimky môžu byť špecifikované aj v rámci jednotlivých poistených rizík, preto pozor na terminológiu. Napríklad v článku „Poistenie proti povodni a záplave“ býva uvedené, že poistenie sa nevzťahuje na priame vniknutie atmosferických zrážok do budovy, na zvýšenie hladiny spodnej vody, na stúpnutie vody z odpadového potrubia a podobne. Ak vám teda pri zvýšení hladiny neďalekej rieky zatopí pivnicu, bude záležať na tom, či sa voda vyliala z brehov a rozliala sa po okolí, a teda aj do vašej pivnice, alebo či kvôli vysokej hladine rieky stúpla aj spodná voda a tá vám presakuje aj do podzemnej časti domu. Pivnica síce môže byť v oboch prípadoch pod vodou rovnako, v tom prvom to však poistná udalosť bude a vy preto budete mať nárok na poistné plnenie v príslušnej výške, v tom druhom ale pravdepodobne neuvidíte od poisťovne ani korunu. Ani voda, ktorá vám do domu natečie pri daždi cez poškodenú strechu, v žiadnom prípade nie je záplava. A ak strechu poškodilo krupobitie, jedná sa o úplne inú živelnú pohromu. Ani termín „záplava“ neplatí pre každú vysokú vodu. Záplavou sa v reči poistných zmlúv označujú iba dva konkrétne prípady: - zaplavenie väčšieho územného celku (pozemok, na ktorom stojí poistená nehnuteľnosť, musí byť súčasťou tohto územného celku), ktorý nemá prirodzený odtok, spôsobené atmosferickými zrážkami, následkom ktorých sa vytvorí vodná plocha s pokojnou hladinou, - príval vody spôsobený poruchou vodného diela alebo dažďom. Povodeň je charakterizovaná ako zaplavenie územných celkov vodou, ktorá vystúpila z brehov vodných tokov alebo prírodných vodných nádrží. Voda, ktorá vystúpila z brehov alebo pretrhla hrádze, musí však dosiahnuť aspoň desaťročné maximum, teda prietok, ktorý sa dosiahne alebo prekročí priemerne raz za desať (alebo viac) rokov. Preto ak si postavíte dom napríklad pri potoku, na pozemku, ktorý je po prudkých dažďoch zaplavovaný vodou z tohto potoka častejšie než raz za desať rokov, nemôžete si ho dať poistiť proti povodni. Poistiť sa totiž možno len proti náhodným a nie pravidelne sa opakujúcim udalostiam. Pravidelne sa opakujúci jav možno predvídať a zabezpečiť sa proti nemu iným spôsobom – napríklad hrádzou alebo postavením domu na pilieroch (alebo na bezpečnejšom mieste). Nie každá voda v dome je totiž povodeň, i keď katastrofa to môže byť v každom prípade. Ale nie každá katastrofa je poistnou udalosťou. Aj s tým treba počítať. -las-