Záložné právo ako často využívaný zabezpečovací inštitút vzniká na základe písomnej zmluvy, schválenej dedičskej dohody alebo zo zákona (§ 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, ďalej aj "O.z."). Predmetom tohto príspevku budú právne aspekty vzniku zmluvného záložného práva. V prostredí trhovej ekonomiky, založenej na zásade zmluvnej voľnosti, je totiž zmluva najčastejším právnym dôvodom pre vznik záložného práva. Vzhľadom na závažnosť právnych vzťahov a významné právne dôsledky, ktoré majú na základe záložnej zmluvy vzniknúť, ako aj v snahe predísť možným nejasnostiam v prípade sporu, zákon vyžaduje jej písomnú formu. Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný (§ 40 ods. 1 O.z.). Ide pritom o neplatnosť absolútnu. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu (§ 46 ods. 2 O.z.). Požiadavku, aby boli prejavy účastníkov na tej istej listine, zákon vyžaduje, iba ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľností, k čomu v prípade zriadenia záložného práva nedochádza. Podľa § 151b ods. 4 O.z., podstatnými náležitosťami, ktoré musia byť v zmluve o zriadení záložného práva určené, sú: 1) predmet záložného práva (záloh) a 2) pohľadávka, ktorú tento záloh zabezpečuje. Ad 1) Predmet záložného práva (záloh) Občiansky zákonník v deviatej hlave prvej časti vymedzuje niektoré významné pojmy. Podľa § 118 predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory. Podľa právnej teórie a praxe vecou je každý ovládateľný hmotný predmet alebo ovládateľná prírodná sila za prepokladu, že slúžia ľudským potrebám. Nepochybne, predmet záložného práva musí byť spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov. Na označenie, čo je predmetom záložného práva, zákon používa termín "záloh". Zálohom môže byť teda akákoľvek vec, ak je spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov. Právne významné je najmä delenie vecí na hnuteľné a nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom (§ 119 ods. 2 O.z.). Zákon definuje len pojem nehnuteľnosť. Logickým výkladom možno dospieť k záveru, že ostatné veci sa budú považovať za veci hnuteľné. Ak je zálohom nehnuteľnosť, záložné právo sa zvykne označovať ako hypotekárne právo a záloh hypotékou. Pozemkami sa rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním spôsobu využívania pozemku (§ 3 ods. 1 katastrálneho zákona, ďalej aj "K.z."). Stavba je nehnuteľná vec, ak je spojená so zemou pevným základom. Pre jej presnejšie vymedzenie treba postupovať podľa ustanovení Stavebného zákona, ktorý vymedzuje pojmy ako napr. jednoduchá stavba, drobná stavba a pod. Predmetom záložného práva môže byť len vec samostatná. Súčasť veci nie je spôsobilým predmetom. Súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila (§ 120 ods. 1 O.z.). Pri určení toho, čo k veci podľa jej povahy patrí, treba vychádzať najmä z jej hospodárskeho určenia a funkčnosti veci. Trvalé porasty vysadené na pozemkoch nemajú povahu samostatných vecí, pretože sú v zmysle ust. § 120 O.z. súčasťou pozemku ako hlavnej veci. Súčasťou pozemku ako hlavnej veci sú aj niektoré vonkajšie úpravy, najmä záhradné vodovody a prípojky podobného druhu a prevedenia, napr. prípojky slúžiace na odkanalizovanie rodinného domčeka. Podľa § 120 ods. 2 O.z., stavba nie je súčasťou pozemku. V praxi to znamená, že stavba môže byť samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov bez ohľadu na právny režim pozemku, a teda založenie stavby neznamená bez ďalšieho aj založenie pozemku. Otázku, či je samostatnou vecou konkrétna časť stavby, môže zodpovedať len príslušný stavebný úrad postupom podľa Stavebného zákona (R 1/1993 Najvyššieho súdu ČR). Predmetom záložného práva môže byť nielen celá vec, ale aj spoluvlastnícky podiel. S ním môže každý spoluvlastník nakladať ako vlastník so svojou vecou. Môže ho zaťažiť záložným právom aj bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov. Pri realizácii záložného práva však nesmie byť opomenuté zákonné predkupné právo ostatných spoluvlastníkov. Obmedzenie zriadenia záložného práva k spoluvlastníckemu podielu obsahuje zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Podľa § 25 citovaného zákona, k spoluvlastníctvu spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a k spoluvlastníctvu pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku možno zriadiť záložné právo len vtedy, ak sa súčasne zriadi záložné právo aj k bytu alebo nebytovému priestoru v dome. Spôsobilým zálohom je aj jednotlivý byt alebo nebytový priestor, ak tvorí samostatný predmet vlastníckeho práva. Sporným by mohlo byť tvrdenie, či predmetom záložného práva môže byť aj právo. Na jednej strane možno argumentovať ust. § 118 O.z., ktoré takýto predmet expressis verbis pripúšťa všeobecne pre občianskoprávne vzťahy. Ustanovenie § 552 O.z. v spojení s § 556 pripúšťa zabezpečenie pohľadávky zálohom veci alebo práva a odkazuje na úpravu v časti o vecných právach. Analogicky je možné použiť aj § 151h ods. 1 O.z. in fine, podľa ktorého založiť možno aj pohľadávku, ak predmetom jej plnenia je vec, právo alebo iná majetková hodnota. Naproti tomu z doslovného výkladu ust. § 151a ods. 1 O.z. prvá veta in fine jednoznačne vyplýva, že domáhať sa uspokojenia je možné len zo založenej veci. Z práva ako spôsobilého predmetu je zákonom upravená len pohľadávka; úprava jej založenia je špeciálnou právnou úpravou k záložnému právu. V dôsledku vysokej platobnej neschopnosti v slovenskej ekonomike bude veriteľ zrejme ako záloh akcepovať len skutočne bonitnú pohľadávku. Takými by mohli byť napríklad pohľadávky voči bonitným zahraničným odberateľom alebo voči peňažnému ústavu. Podľa zákona o ochranných známkach možno založiť aj ochrannú známku (§ 31 zákona č. 55/1997 Z.z.). Záložné právo v danom prípade vznikne najčastejšie na základe záložnej zmluvy (§ 552). Spôsobilým zálohom je aj cenný papier podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch. Vhodným predmetom záložného práva však nebudú šeky a cestovné šeky, a to vzhľadom na obmedzenú dobu splatnosti pohľadávok z týchto cenných papierov. Výrazne obmedzený je však predmet záložného práva, ktorým sa zabezpečujú skladiskové záložné listy a tovarové záložné listy podľa zákona č. 144/1998 Z.z. Záložné právo tu može vzniknúť len k týmto hnuteľným veciam (k tovaru): zrno obilnín vrátane kukurice, olejnaté semená, semená strukovín, cukor, zemiaky jedlé neskoré, ktoré sa skladujú oddelene podľa druhov, účelu použitia a akosti určených osobitnými predpismi (§ 3). Ide o výnimku zo zákonnej požiadavky individuálneho určenia predmetu zálohu, nakoľko ide o založenie vecí určených podľa druhu a množstva. Novelizácia O.z. vykonaná zákonom č. 252/1999 Z.z. zmenila znenie odseku 5 § 151b v tom zmysle, že zál